Panika

Zverejnené 17. júla 2018

Dúfam, že nezaniknem, skôr ako sa rozhýbem.
A ako nájdem svoje miesto jak po noci nový deň.
Dúfam, že ma neopustia nápady čo naberám.
A že všetko, čo je husté, nezmení sa v tupý trám.

Na to všetko, sa dá povedať zbohom,
všetko má svoj presný čas.
Každý stráži svoj svet s vlastným rohom,
a nepúšťa tam lúzu z nás.

Ja to vidím, ako sa mení telo a rozum zaostáva.
Na nový deň, padlo imelo a vyžiera zo starých rán.
Len dúfam, že sa neobrátia povery na pravdu zas,
a že ľudí, čo som stretol vrátia, tam odkiaľ začal plynúť čas.

Zatiaľ pátram, zatiaľ sa hýbem v čase,
zatiaľ chodiť dokážem.
A ak ma vrátia, ak ma zmätú zase,
snáď sa konečne preukážem.

Pátram, čo je za tým, že pohyb prekáža mi v snoch.
Že viera v niečo, čo som cítil, uviazla tu v dlhých dňoch.

Podobné témy básní:

nápadypohybvieravzťahSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk