Denná rutina
Zvoní! Po prebudení, sa vkrádajú túžby
ako pred chvíľou v snení.
Nebol to sen dokonalý,
no napriek tomu sa jeho vnem prevalil.
Už asi tisíckrát si prežíval strach,
čo ak prebudenie znamená krach.
Treba sa učiť nové,
ruky stále unavene sú na stole.
Povinnosti nie sú dokonalé,
vyberaj s nich tie pravé.
Už asi tisíckrát si prežíval strach,
čo ak povinnosti znamenajú krach.
Prichádzajú chvíle prestávky,
ešte stále snažíš sa prilepiť na lávky.
Pauzy tu nie sú vôbec dokonalé,
aj tie sú len vymedzenou honbou stále.
Už asi tisíckrát si prežíval strach,
čo ak chvíľa kľudu znamená krach.
Zvoní! Je koniec smeny,
a tvoj dnešný výkon bol ako vždy omámený.
Pracovné dni nie sú dokonalé,
zhluky rutiny a stereotypu pravé.
Už asi tisíckrát si prežíval strach,
či sa vrátiť tam a prestať byť samovrah.