Puto priateľstva

Zverejnené 5. decembra 2018

Načo sú nám, všetci priatelia.
Sú zvláštni.
Keď nás pred bránami nezastavia.
Sú márni.
Pred bránami zla, kde je čistá tma.
Pred hustou tmou, kde je oheň hrou.
Hrou zábavnou.

R:
———————————-
Koľkokrát? Chcel som pomoc od vás.
Od kamarátov, priateľov a zas.
Som musel si stačiť s tým,
čo zo seba odlomím.

Koľkokrát? Potrebujem vstať.
A pohnúť s niečím, načo nestačí môj chmat.
A musím ďalej stáť. Sám.
Doprosovať, preklínať.
———————————-

Načo sú mi, takí priatelia.
Čo nie sú.
Nie sú so mnou, kým sa nezveria.
Že smútia …
… Sami nad sebou, plačú na nebo.
Majú z toho strach, kráčať neisto v hmlách.
Chcú môj vzťah.

R:
———————————-
———————————-

Načo sú ti, ľudia zbytoční.
Ktorí chcú ťa …
… Vyžmýkať a strach vlastný prelievať.
Citovo pohnú ťa.
A ty sa vzdáš. Vztýčiš im stráž.
A ochrániš ich vlastný štáb.
Už toľkokrát.

Keby som tak, vedel chvíľu stáť.
Byť silný.
Nepotrebovať iných, ich hodiny.
Byť voľný …..
… Ale ja potrebujem vás. …

Podobné témy básní:

kamarátprietaľputovzťahVzťahy

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk