Tvrdý názor
Bez akéhokoľvek ohľadu, spustil som na ňu znova.
Požiadala o radu, chcela počuť pekné slová.
„Tvoja chyba, že si, nevedela sama!
Čo ako prináleží robiť, keď si už raz veľká dáma.“
Spustil som to na ňu, a tým ju odbil krásne.
Vo vlastnom uspokojovaní, chlácholil som sa hlasne.
Celkom na seba aj pyšný, že povedal som pravdu.
Odkedy som veľkým mužom, mám na ňu patentov haldu.
Skúsila to znova, s obavou a strachom.
Nikto iný nechcel riešiť, jej problémy s chlapom.
Poučoval som, ako som len vedel.
Bol to pre ňu prídel, a v jej myšlienkach predel.
A čakajúc od nej, že pochopí pravdy silu.
Vystatoval som sa, že viem :“Je kruté, keď ťa bijú!“
Ale nevedel som inak, ako dať najavo,
aby vyznelo vždy správne, čo povedať som chcel zdravo.
Jednoducho – práca, s každým človekom je ťažká.
Nemožno ju rovnať s balíkom, to by bola fraška.
Ako vyslovovať slová, aby pomohli na mäkko.
To je odveká otázka, jej odpoveď je snáď liekom.
Občas všetko tvrdé, povedať sa musí.
Aby človek čo sa pýta, si do hlavy to vtrúsil.
Občas citlivá je pravda, a človek chce to počuť takto.
Chce sa uistiť v názore, chce počuť len pozlátko.
Je to práca s ľuďmi. Jednotlivý chce to prístup.
Zároveň zachovať vecí zmysel, a zmysluplný výstup.
Komu ubližujem, a kto to prijme hrdo.
Je poznaním čo treba, veľké ako Brdo.
Ale dobrí kamaráti, poznajú sa navzájom.
Dobrou radou splácajú si, každý deň svoj nájom.
A ak ešte neviete, ktože je váš priateľ.
Skúste vysloviť svoj názor, ako ste zvyknutí a cítite …
… dostali ste náter?