Revolúcia

Zverejnené 2. júla 2019

Mám, tu na chvíľu čas,
okamih krátky, ktorý prišiel prvý raz.
A toto je deň, kedy môžeme zmeniť pohľad na Zem.
Viem, že som ti sľúbil, že budem ťa ľúbiť,
a že tu s tebou ostanem.
Viem, že tvoje oči, opustiť je zločin,
ale odpusť nemôžem.

Na uliciach niečo sa deje, niečo čo zlé je,
čo vraví každému z nás poď!
Nad nami tvoria sa mraky, každého panika trápi,
akoby stroskotala loď!!

R:
——————————-
Revolúúúúúúcia, revolúúúúúcia,
muselo to prísť, vody sa búria.
Revolúúúúúúciá, revolúúúúúcia,
ľudia bez duší, bezcieľne blúdia.
Revolúúúúúúcia, revolúúúúúcia,
každý je bez viny, všetci sa súdia.
——————————-

Mám, tu na chvíľu čas,
tu v strede mesta stojím opustený zas.
A toto je deň, kedy mi sny klesajú ku nohám na zem.
Viem že veril som v ľudí,
v lásku čo vôkol nás blúdi,
no dnes neprišla sem viem,
aký vie život byť trpký,
zrazu všetci sme mĺkvy,
iba odraz chladných stien.

V tom zmätku niečo sa deje, dieťa sa smeje,
a práve dnes má prvý rok.
Vstupuje do nášho sveta, kde nenávisť lieta,
ľudia bez smiechu, hnev a zlosť.

Možnože nie sme až taký zlí,
trhajú sa mraky, a človek vníma minulosť.

Zrazu sa stratil tieň a padla slza.
Zničené vzťahy sa len ťažko spoja.
Úsvit pre ľudí, čo sa neboja.
Láska a detský smiech, tie za to stoja…

Podobné témy básní:

dieťarevolúciatieňulicaSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk