Rosička
Dievčatko chodilo po tráve bosé,
za rána v úsvite po čerstvej rose.
Rosička striebristá zvlhčila nôžky,
ako keď čerstvé sú biele tvarôžky.
Za rána chlapec si nabrúsil kosu,
od trávy odtrhal všetkú tú rosu.
Z rosičky na tráve povlak je číry,
ako keď na slnku topia sa syry.
Babička skŕmila trávou zajačky,
šaty po vnúčikoch dala do práčky.
Slnko už osúša poslednú rosu,
vnučka si obúva nožičku bosú.
Vnúčik sa posadí a rukou máva,
na deda, ktorý, len teraz vstáva.
Slnko sa usmieva cez oblok malý,
dedko si obzerá ochablé svaly.
Všetci už sedia pri drevenom stole,
mačiatka hrajú sa pod schodami dole.
Vnúčatá tešia sa na deň čo vchádza.
Čím ich zas poteší striebristá priadza?
Ak z nebies sledujú chalúpku rodičia,
snáď im tam anjelik vreckovku požičia.
Nie každý má šťastie na taký domov,
kde sa nemusia báť nebeských hromov.