Slovákom

Zverejnené 10. júla 2018

Nemusím sa trápiť, kým iní hneď nepochopia.
Život sa začne krátiť a mnohí z nich sa utopia.
Som vedomý si sily, ktorá zvyšuje mi nadšenie.
Na ceste, ktorou idem, prekážky sú mi potešenie.

Nemusím stierať slzy a zdieľať každé trápenie.
Radšej byť zdravo drzý, pri srdci nosím znamenie.
Keď niekto zdvihne hlavu a spozorujem budenie,
vtedy dostanem odvahu veriť opäť v ďalšie vzkriesenie.

Nemusím sa strácať v slovách, čo iní hovoria.
Som odhodlaný vstúpiť do mediálneho pokoja.
Chcem byť členom davu postupujúceho do cieľa.
Mať tam vztýčenú hlavu a úsmev ktorý zohrieva.

Nemusím mať mantinel čo vedie moju cestu.
Byť strateným a prešľapovať z miesta späť ku miestu.
Musím veriť svojej hlave a žiť život bez stresu:
pre kraj, ktorí Slováci na pleciach stáročia nesú.

Nemusím byť jeden a spoliehať sa len na seba.
Mať hlavu plnú strachu: “Nezvládnem to, čo je treba“.
Je nás veľa, viem to, a ženie ma to do cieľa.
Neseparuj sa a príď sa s nami na tej kráse podieľať.

Nemusíš viac čakať že ťa svet raz milo osloví,
že ti na ulici zložia z rúk tie ťažké okovy.
Nik ti nepovie: „Poď so mnou, pravda sa ti otvorí“.
Nik ti len tak neukáže zmysel všetkých prísloví.

Začleň sa a patri k mnohým, ktorí vrátia význam slov.
Bez strachu a do odvahy vložili svoj zmysel snov.
Nečakaj a povstaň s nami za svetlo kam kráčaš tmou.
Potom sa zas pod hviezdami stretneš s modrou oblohou.

Nemusíš len dúfať v kúte, že sa veci napravia.
Otvor oči, povstaň, precíť celý proces dýchania.
Sme v tom spolu, je čas vrátiť národom dni ľúbené.
Neoblomne a vo viere sú Slovákom súdené.

Podobné témy básní:

národSlovákvierazmyselSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk