Ťažšie cesty

Zverejnené 30. decembra 2018

Z dvoch ciest, je vždy jedna ľahšia.
Ľudia sa tam tlačia, a stáva sa z nej ťažšia.
Pomaličky pretláčaš sa preplneným koridorom.
Ako malý Hobbit, keď putoval čiernym Mordorom.

Máme tendencie si zľahčovať a chcieť jednoduché cesty.
Miesto pohrabania na nich udupeme listy.
Všetko čo tak chceme, chceme jednoducho, rýchlo.
Výkrik vnútri nás už jednoducho stíchol!

R:
—————————————————-
Moja cesta vedie, kľukatým chodníkom.
Nechcem na nej trpieť, ani byť prekliaty tichom.
Napriek tomu vnímam nerovnosti, čo sú dané.
Chcem ich prekopávať, nielen kĺzať po nich ako sane.

Moja cesta vedie tam, kde je to aj ťažké.
Ako cesta stromu, ktorý rastie na navážke.
Otvorene vnímam jamy, hrby, cudzie kríže.
Nech nie som tým kuchárom, čo nevarí, len zlíže.
—————————————————-

Z dvoch ciest vyberáme, tú ktorá je mierna.
Tak ako hľadáme si ženu, aby bola verná.
Zo strmého svahu, ale ďaleký je výhľad.
Stačí použiť mačky, to je celkom dobrý príklad.

Máme tendencie si zľahčovať a hľadať uhladené cesty.
Zbierať zo zeme orechy miesto vysádzania liesky.
Všetko, čo tak chceme, chceme neskutočne rýchlo.
Kedysi sme kričali no v mnohých z nás to stíchlo!

Podobné témy básní:

cestachodníknerovnostipúťSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk